Predpokladom úspešného vykonávania profesie je na jednej strane pripravenosť indivídua charakterizovaná odbornými znalosťami, odbornými vedomosťami, praxou, skúsenosťami a osobnými charakteristikami. Na druhej strane podmieňuje pripravenosť jedinca technologická, organizačná a ekonomická premenlivosť spoločenského procesu výroby. Všetky tieto faktory vedú k diferenciácií profesií a jej systematizácii v štruktúre národného hospodárstva. S tým spojená špecifikácia požiadaviek kladená na pracovníka, je veľmi obšírna a vymedzuje v podstate to, čo je označované ako náročnosť. Profesionálna náročnosť je teda druh (kvalita) a veľkosť (kvantita) podmienok a požiadaviek, ktoré kladie profesia na pracovníka (Matoušek, O., Růžička, J., Hladký, A., 1972).
Avšak „k tomu, aby vôbec vznikol určitý pracovný výkon, sú okrem iného potrebné dve dôležité podmienky. Pracovník musí mať hlavne primerané schopnosti a musí byť dostatočne motivovaný“ (Daniel, J., Szabó, I., 1994, s.76). Pri posudzovaní spôsobilosti pracovníka pre danú profesiu alebo pozíciu je nutné si všímať:
Odbornú pripravenosť vo forme osvojených znalostí, vedomostí a skúseností vyjadrujúcu mieru zvládnutia pracovnej požiadavky pracovníkom.
Pracovnú zdatnosť vyjadrujúcu mieru fyzickej, neuropsychickej a emocionálnej zdatnosti pracovníka, ktoré sa týkajú subjektívnych činiteľov stanovujúcich priebeh činnosti.
Osobnostný profil, ktorý je vyjadrením miery zhody osobnostnej stránky, ktorá môže byť vytvorená prípadne aj v priebehu adaptácie zamestnanca, s požiadavkami profesie na osobnostné rysy pracovníka.
Ekonomický a spoločenský profil, ktorý vyjadruje rozsah súladu pracovníka s požiadavkami určenými sociálnou pozíciou profesie a profesionálnou sociálnou rolou.
Osobnostnú a pracovnú orientáciu vyjadrujúcu mieru súladu osobných potrieb, perspektív a ašpirácii pracovníka s pracovným prostredím vyplývajúcim z jeho profesijného zaradenia.
Jedná sa o kategórie veľmi premenlivé, a to počas prípravy pre vykonávanie činnosti, v priebehu dlhodobého vykonávania profesie a nakoniec tiež v situačnom reagovaní na pracovné požiadavky a problémy. Tieto dynamické zmeny môžu zvyšovať súlad medzi profilom pracovníka a požiadavkami práce, ak sú prebiehajúce modifikácie zhodnocovaním profesionálnych skúseností ľudí. Adaptačné procesy sú pritom mechanizmom priebežne zhodnocujúcim výsledky činnosti pracovníka i jeho prístupy. Tie prebiehajú najmä pri relatívne stabilnom pracovnom zaradení a relatívne stálej výrobnej technológii. V ostatných prípadoch dynamické premeny, na základe subjektívnych alebo objektívnych dôvodov, spôsobujú a prehlbujú nesúlad medzi profilom pracovníka a požiadavkami práce (Matoušek, O., Růžička, J., Hladký, A., 1972).
V súčasných vyspelých podnikoch sú však len požiadavky vyplývajúce z opisu pracovnej činnosti nepostačujúce. Okrem nich sa berú do úvahy aj celopodnikové kritériá, vyžadujúce od zamestnancov vlastnosti cenné a dôležité pre podnik, a úsekové (útvarové) kritériá, ktoré vyžaduje práca v konkrétnom útvare spoločnosti (Kachaňáková, A. a kol., 2007)