Štátnice – Manažment – 03 – 14 – Riadenie výrobného procesu
Download súboru
Stiahnite si súbor Štátnice – Manažment – 03 – 14 – Riadenie výrobného procesu (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…
Ukážka dokumentu
Pozrite si náhľad dokumentu na stiahnutie: Štátnice – Manažment – 03 – 14 – Riadenie výrobného procesu.
Manažment 14: Riadenie výrobného procesu
Výrobný proces
Výrobný proces je procesom transformácie vstupov na výstupy. Prebieha v troch fázach:
- predzhotovujúca fáza - spracovanie suroviny na polotovary, súčiastky
- zhotovujúca fáza - predmontáž, skupiny polovýrobkov
- dohotovujúca fáza - konečná montáž, výroba finálnych výrobkov
Jednotlivé fázy výrobného procesu sú od seba oddelené spravidla medziskladmi (materiálu, polovýrobkov, výrobkov), čo závisí od organizácie výrobného procesu.
Širším pojmom je zhodnocovací proces, ktorý zahŕňa aj všetky predvýrobné činnosti, počnúc nákupom surovín a materiálu, a povýrobné aktivity spojené s predajom výrobkov.
Riadenie celého zhodnocovacieho a výrobného procesu vychádza z vlastností, typov a foriem organizácie výrobného systému. Produktívny podnikový systém je možné popísať troma prvkami:
- vstupy - výrobné faktory, ktoré sa delia na
o elementárne, ktoré tvoria fyzickú podstatu výrobného procesu
o dispozitívne
- výstup - odbytovému trhu zodpovedajúci tovar materiálnej alebo nemateriálnej povahy
- transformačný proces - kombinácia faktorov pri dodržaní určitého postupu.
Typy výrobných systémov: ( uvádzame len niektoré typov výroby, je ich oveľa viac)
Podľa množstva výrobkov vyrábaných naraz na zákalde daného projektu výroby:
- kusová výroba - individuálny produkt na základe individuálnej zákazníckej zákazky, výrobné zariadenie má vysoký stupeň flexibility
- sériová výroba (malo-, stredne-, veľko-) - na pripravenom zariadení sa vyrobí obmedzený počet rovnakých výrobkov, pričom jednotlivé varianty sa líšia tvarom, kvalitou apod., výroba musí byť flexibilná, lebo pokaždom druhu dochádza k novému zoradeniu strojov.
- druhová výroba - špeciálny prípad hromadnej výroby, keď sa vyrába viac variantov hromadne vyrábaného výrobku
- hromadná výroba - stála, časovo neobmedzená výroba výrobku v masovej miere s vysokým stupňom mechanizácie a automatizácie, výrobné faktory sú vysoko špecializované.
Podľa počtu výrobných jednotiek:
- jednostupňová
- viacstupňová
Podľa organizácie výrobného procesu:
- dielenská - výkonový princíp
- prúdová - objektový princíp
Podľa stupňa vývoja výrobnej techniky:
- ručná
- strojová
- čiastočne automatizovaná
- plne automatizovaná
Podľa plynulosti materiálového toku:
- kontinuálna - nepretržitá
- diskontinuálna
Z hľadiska riadenia môžu byť uplatňované dva riadiace okruhy výrobného procesu:
1. zákaznícky okruh - predstavuje taký režim fungovania podniku, v ktorom prebieha výroba na zákazku. Netvoria sa v ňom zásoby výrobkov, vychádza sa len z výrobnej kapacity podniku - zákazka sa prijme, ak je vyrobiteľná. V praxi sa uplatňujú rôzne prístupy tohto režimu - rámcové dohody o výrobnej kooperácii, rámcové objednávky (napr. štvrťročné), priame objednávky na termín, ...
2. prognostický okruh - predstavuje riedenie založené na očakávaní budúceho dopytu. Výrobné úseku pracujú na základe plánu, pričom výroba ide na sklad a predáva sa na základe zvolenej odbytovej koncepcie.
Riadenie výrobného procesu
Cieľom riadenia výroby je regulácia, koordinácia a kontrola priebehu výroby, ktorá využíva nástroje manažmentu (označuje sa tiež pojmom kontroling). Bezprostredné riadenie výrobného procesu vychádza zo zásad riadenia podľa odchýlok a rozdielov, pri ktorom sa sleduje plnenie krátkodobého operatívneho plánu výroby a zisťujú sa rozdiely. Pomocou dočasných odchýlok od plánu sa postupne vytvára opátovný súlad skutočnosti s plánom.
Vedúci pracovník tu plní úlohu regulátora, ktorý kontroluje dodržiavanie termínov zadania, porovnáva plánovaný a skutočný stav a pri narušení výrobného procesu zabezpečuje spätný súlad s plánovaným priebehom - presunom pracovníkov, zmenou poradia zadávania súčastí a výrobkov, použitím náhradných zariadení, materiálov, technológií, prípadne zvyšovaním extenzívneho využitia strojov apracovnej sily formou nadčasovej práce.
Výroba je dynamický proces, preto je nevyhnutné zhromažďovanie údajov o priebehu výroby, ktoré si vyžaduje zapojenie informačnej techniky do procesu riadenia. Umožňuje tiež podrobnejšie spracovanie operatívnych plánov z hľadiska vecného, časového aj priestorového usporiadania výroby.
Predpokladom začatia výrobného procesu je etapa uvoľnenia zákazky , ktorá môže mať charakter - dávky alebo kusu,
- zákazky odvodenej od zákazníckej objednávky alebo zákazky ako výrobnej požiadavky.
Zákazka môže byť uvoľnená, keď je k dispozícii požadovaný materiál, výrobné prostriedky, nástroje - údaje o tom, či je všetko k dispozícii sa získajú zo skladovej evidencie, príp. vnútropodnikovej dopravy. Musí sa pritom brať do úvahy aj materiálová rezerva pre ďalšie zákazky a priorita zákazky z hľadiska zákazníka.
Ďalšou činnosťou, ktorá predchádza výrobe, je rozvrh práce, keď sa zákazka priraďuje jednotlivým pracovníkom, na čo sa používajú tieto opatrenia:
- termínovanie jednotlivých operácií v danom časovom rámci,
- podnet k príprave materiálu a jeho doprave,
- priradnie jednotlivých operácií pracoviskám,
- vydanie pracovných príkazov,
- reakcie na odchýlky od plánovaného priebehu výroby,
- aktualizácia krátko- a strednodobých plánovaných údajov.
Cieľom rozvrhovania práce je dodržanie dohodnutých dodacích a naplánovaných výrobných termínov, využitie kapacít a vysoká obratovosť kapitálu.
Rozlišujeme dve základné formy rozvrhovania práce:
1. centrálne rozvrhovanie práce , v ktorom vyšší stupeň riadi zákazky pracoviskám na základe informácií z centrálneho plánovania a výroby, ktoré spracovávajú dispečeri pri využití počítačovej podpory.
2.decentralizované rozvrhovanie práce znamená premiestnenie plánovacích a rozhodovacích kompetencií na vykonávacie útvary (dielne), ktoré tak krátjňkodobo disponujú zákazkami, môžu optimálne využiť pracovníkov a priamo a rýchlo odstrániť vzniknuté odchýlky.
Metódy riadenia výrobného procesu
Z hľadiska toho, do akej miery je riadenie sústredené v jednom, resp. viacerých riadiacich orgánoch a do akej podrobnosti sú riadeným jednotkám odovzdávané výrobné úlohy, rozlišujeme:
1. riadenie majstrom - vychádza z jeho zodpovednosti ako jediného vedúceho, ktorý sám vykonáva všetky riadiace činnosti na zverenom úseku výroby. Tento spôsob je vhodný pri jednoduchých menejstpňových výrobách, kde sa nevyžadujú vyššie požiadavky na kooperáciu. Ani pri rozvinutejších metódach riadenia však majstri nemôžu byť zbavení zodpovednosti za organizáciu a riadenie výroby na svojom úseku.
2. dispečerské riadenie - znamená rozšírenie systému riadenia vo viacstupňovej výrobe založené na kooperácii. Východiskom dispečerskej činnosti je kontrola plnenia zadávania podľa plánu a zaistenie potrebnej koordinácie, vrátane odstraňovania nedostatkov. Dispečer zodpovedá za preverenie zaistenosti zákazky.
Organizácia dispečerského riadenia závisí od veľkosti firmy a organizačnej štruktúry. Základným nástrojom je operatívny plán výroby a plán pomocných a obslužných procesov.
3. priame riadenie výroby - spočíva v centralizovanej činnosti riadiacej zložky pracoviska, ktorá robí voľbu práce, zaisťuje obsluhu výrobného procesu a spojenie s dielčimi pracoviskami riadenej jednotky. Využíva informačnú a výpočtovú techniku a pružné výrobné systémy pre komplexné riadenie výrobného procesu na danom výrobnom úseku tak, aby sa zvýšilo využitie kapacít, vyťaženie manipulačných prostriedkov a znížili zásoby nedokončenej výroby. Uplatňuje sa najmä v nižších typoch výrob.
Vychádza z vybilancovaných krátkodobých OPV, ktoré nie sú až tak podrobne rozpracované a preto riadiaci sytém sútavne rpzpracováva zadávanie výroby a zaisťovanie chodu obslužných procesov. Cieľom je rovnomerné vyťaženie pracovísk, dodržanie plánovaných termínov, optimalizácia doby výroby a objemu výroby.
4. automatická regulácia výrobného procesu - bezprostredné riadenie výroby pomocou technických zariadení, kde regulačnú úlohu zaisťuje riadiaci počítač, ktorý je priamo zapojený do technologického procesu. Zaisťuje riadenie podľa stanoveného algoritmu v reálnom čase, vrátane zabezpečenia havárií. Človek však musí zabezpečovať dozor a možnosti voľby regulácie systému.
Priestorové a časové usporiadanie výroby
Neoddeliteľnou súčasťou organizácie a riadenia výrobného procesu je voľba vhodného priestorového a časového usporiadania. Časové usporiadanie je súčasťou lehotného plánovania výroby. Priestorové usporiadanie je súčasťou komplexnej organizácie materiálového toku, ktorého východiskom je analýza materiálových tokov v podniku. Touto oblasťou sa zaoberá logistika, z hľadiska výrobného procesu je nutné prispôsobenie pohybu materiálu organizácii pracovísk a medziskladov a následnosti technologických operácií.
Základným východiskom pre riešenie priestorového usporiadania je znázorňovanie hmotných väzieb medzi jednotlivými pracoviskami, skladmi, expedíciou hotových výrobkov, odsunom odpadov a pod. Tu sa využíva celý rad jednoduchých analytických metód, napr. šachovnicová tabuľka, trujuholníková metóda, Sankeyov diagram, ktoré slúžia pre znázorňovanie priebehu hmotných tokov a rozmiestnenia pracovísk. Na základe analýzy je potom možné riešiť nové racionálnejšie rozmiestnenie rozhodujúcich bodov vo výrobnom procese tak, aby celkový materiálový tok bol čo najkratší, minimalizoval zbytočné a spätné cesty, nedochádzalo k neracionálnemu križovaniu materiálových tokov a pod.
Z hľadiska časového usporiadania je treba dosiahnuť, aby celková priebežná doba výroby bola čo najkratšia a súčasne sa minimalizovali prestoje.
Pri navrhovaní priestorového a časového usporiadania sa využívajú metódy sieťovej analýzy (napr. metóda CRAFT), operačného výskumu, optimalizačné metódy, metódy simulácie a heuristické prístupy.
Systémy riadenia výrobného procesu
Snaha o racionalizáciu výrobného procesu s cieľom získania konkurenčnej výhody podľa prijatej stratégie podniku vedie k hľadaniu nových metód a postupov. K nim patria najmä:
systémy MRP - zamerané na plánovanie zabezpečenia výroby materiálom integráciou materiálového hospodárstva - zaisťuje sa časová a kvantitatívna väzba medzi nákupom a odberom
systém BOA - vyťažovacie riadenie - hlavnou úlohou je obmedzenie zásob na pracoviskách a zadávanie správnych zákaziek do systému v správnom čase - zameriava sa na vyťaženosť kapacít.
systém KANBAN - zameraný na účinné vytváranie tokov vo výrobe - jeho hlavné prvky sú:
- samoriadiaci regulačný okruh medzi vyrábajúcim a odoberajúcim miestom
- princíp "vezmi si" pre nasledujúci spotrebiteľský stupeň namiesto "prines"
- flexibilné nasadenie ľudí a výrobných prostriedkov
- prenesenie krátkodobých riadiacich funkcií na pracovníkov
- použitie karty KANBAN ako nosiča informácií
Cieľom nie je v prvom rade vysoké využitie kapacít, ale schopnosť dodávať pohotovo na pracovisko za účelom čo najväčšieho zníženia viazanosti obratového kapitálu. Používa sa v podmienkach veľkosériovej až hromadnej výroby.
systém postupových (smerných) čísel - využíva tzv. postupové charakteristiky, ktoré informujú k určenému okamihu o priebehu zákazky - koľko je treba vyrobiť alebo dodať materiálu, výrobkov - tie sa porovnávajú so skutočným stavom a tak sa dá určiť v každom okamihu predstih alebo sklz výrobnej jednotky
systém riadenia úzkych miest - identifikujú sa úzke miesta, ktoré majú podstatný vplyv na priebeh výroby a ich optimálnym využitím, resp. využitím úzkych kapacít môže byť zaistené zlepšenie využitia výrobných zariadení, zníženie priebežných dôb výroby, ale aj zníženie stavu pracovníkov
systém just-in-time
Zdroj: Tomek: Řízení výroby
Download súboru
Stiahnite si súbor Štátnice – Manažment – 03 – 14 – Riadenie výrobného procesu (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…
Pošlite nám materiály
Chcete rozšíriť túto sekciu? Máte dobré materiály, ktoré chcete sprístupniť aj ďalším? Pošlite nám ich na náš e-mail, alebo nás kontaktujte!