Metódy merania rizika – objektívnou a subjektívnou pravdepodobnosťou.
Objektívna pravdepodobnosť – je založená na hromadných javoch určitého časového radu. Údaje sú získavané z minulosti. Táto metóda určenia pravdepodobnosti je založená aj na experimentoch. Nie je použiteľná v ekonomike.
Subjektívna pravdepodobnosť – môže byť vyjadrená verbálnym spôsobom pomocou určitých verbálnych charakteristík. Tento spôsob je v praxi najrozšírenejší. Prednosťou je, že slovné charakteristiky sú všeobecne zrozumiteľným prostriedkom na vyjadrenie odlišnej miery neistoty javov. Nedostatkom je, že rôzne subjekty chápu slovne charakteristiky odlišne. Tento spôsob hodnotenia pravdepodobnosti nie je prijateľný.
Druhou možnosťou je vyjadrovanie subjektívnej pravdepodobnosti číselne. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dva spôsoby kvantitatívneho vyjadrenia subjektívnej pravdepodobnosti:
– absolútne vyjadrenie subjektívnej pravdepodobnosti – v podobe 0 – 1 resp. 0 – 100 %
– relatívne vyjadrenie subjektívnej pravdepodobnosti – v tvare pomeru udávajúceho počet realizácií daného javu z celkového počtu možných prípadov (jeden zo sto), alebo v tvare tzv. pomeru stávok (3:1)
Metódy stanovenia subjektívnej pravdepodobnosti –
1. priame: metóda kvantilov, metóda relatívnych veľkostí, metóda grafická
2. nepriame: metóda pravdepodobnostného kruhu, metóda ekvivalentnej ceny, metóda delenia intervalu
Aké sú rozdiely medzi objektívnou a subjektívnou pravdepodobnosťou podľa článku?
Objektívna pravdepodobnosť je založená na historických dátach a je využívaná v prípadoch, kde sú dostupné masové údaje. Subjektívna pravdepodobnosť sa opiera o osobné názory a predpoklady a je bežnejšia v ekonomických a manažérskych rozhodnutiach.
Je závislosť na subjektívnej pravdepodobnosti pri rozhodovacích procesoch nebezpečná?
Závislosť na subjektívnej pravdepodobnosti môže byť riziková, keďže je ovplyvnená osobnými predpojatkami a môže viesť k nesprávnym alebo skresleným rozhodnutiam, obzvlášť v situáciách s nedostatkom dát.