Manažment výroby v systéme riadenia podniku

Prechod na trhovú ekonomiku vyžaduje podnikateľskú orientáciu manažmentu výroby. Znamená to, že ako tvorbu výrobnej náplne, tak aj rozvoj výroby treba odvodzovať od požiadaviek trhu a hlavne od jeho perspektív. Východiskom podnikateľského manažmentu výroby je teda zabezpečiť odbyt produkcie. Predpokladá to aktívny komerčný prístup vo výrobe, získavať trhy, zákazníkov a postupne utvárať stabilné transfiremné vzťahy. Tým sa garantuje dlhodobá odbytová stratégia, čo je komerčný základ fungovania podnikateľskej jednotky. Súčasne tento podnikateľský prístup predpokladá aj nové manažérske myslenie a správanie, pretože podnikanie má dve protipólové stránky – poskytuje šance (značná autonómia v tvorbe výrobnej náplne a v komerčnej oblasti), ale má aj riziká (zvýšená ekonomická zodpovednosť za perspektívny rozvoj výroby a celkovú prosperitu podnikateľskej jednotky).

Podnikateľská orientácia manažmentu výroby vyžaduje aj širšie poňatie výroby, predovšetkým ako výrobný systém. V tomto chápaní manažment výroby zahŕňa nielen tradičnú výrobnú činnosť, ale aj predvýrobné etapy, kde sa v súčasnosti presúvajú rozhodujúce možnosti jej zdokonaľovania, a tiež povýrobné služby, ktorými sa završuje fungovanie výrobného systému.

Hlavné funkcie manažmentu výroby sú:
• pre zákazníka zabezpečiť zvyšovanie úžitkových vlastností výrobkov za prijateľnú cenu,
• pre výrobcu zvyšovanie ziskovosti výroby.
Na zabezpečenie takýchto syntetických výsledkov pre zákazníka i výrobcu sa manažment výroby musí opierať o poznatky komerčného, finančného, inovačného a personálneho manažmentu a ďalších špeciálnych druhov manažérskych disciplín
Na jednej strane z nich čerpá poznatky, ktoré potom vo svojej činnosti zužitkúva, a na druhej strane zasa MV ovplyvňuje ostatné funkčné druhy manažmentu. Tento obojsmerný prienik je východiskom skúmania postavenia MV v praktickej podnikateľskej činnosti.
Funkčné postavenie MV možno skoncentrovať do týchto okruhov:
1. Prechod od stereotypne opakovanej výroby pre výrobu k podnikateľskej aktivite vo výrobe. MV sa preto musí primárne sústrediť na utváranie podnikateľskej klímy vo výrobe, na výraznú orientáciu na zákazníka, na vyhľadávanie nesaturovaných trhov, teda jedno z prvoradých poslaní MV je komerčná orientácia výroby.
2. Zabezpečiť výrobný program podniku (zorganizovať prognostické práce, výhľadové štúdie, marketingové analýzy a iné odborné činnosti, ktoré pripravia kvalifikovanú stratégiu výroby s náležitým časovým horizontom), za takýchto podmienok je podnik schopný aktívne ovplyvňovať, či dokonca utvárať trh svojimi výrobkami, ofenzívna výrobná stratégia je jadrom aktívnej podnikateľskej činnosti firmy.
3. Pružná adaptácia marketingových výsledkov do výroby. Práve tým sa garantuje to, že vyrobená produkcia bude zodpovedať požiadavkám trhu.
4. Prevod poznatkov výskumu a vývoja do bezprostrednej výroby – do výrobkov, ako aj do výrobno-technickej základne. Takisto má utvárať konkrétne materiálne, finančné, personálne, organizačné, stimulačné a iné predpoklady na realizáciu poznatkov vedy do výroby, čím sa utvárajú predpoklady aj na úspešnú podnikateľskú činnosť na trhu.
5. Cieľavedomá tvorba rozvojového zázemia výroby. Rozvojový MV má pružne zabezpečovať požiadavky trhov a takisto aj dynamický rozvoj vlastného podniku, čo zasa predpokladá neustále rozvíjať lukratívnu výrobnú náplň a zvyšovať ekonomickú efektívnosť v celom výrobnom systéme.
6. Personálny rozvoj- ľudský činiteľ je všeobecne uznávaný ako rozvojový faktor výroby aj podnikateľskej činnosti. Potrebné je akcentovať hlavnú hybnú silu, ktorou je intelektuálna sila, teda človek.
7. Rozvoj kvality produkcie – kvalita sa stala rozhodujúcim podnikateľským fenoménom na svetových trhoch, preto je manažment kvality súčasťou MV. Kvalita syntetizuje výsledky prognostických, marketingových výskumných a vývojových, inovačných, prípravných a ďalších predvýrobných činností i samotného výrobného procesu vrátane povýrobnej servisnej starostlivosti o kvalitu.
8. Využitie výpočtovej techniky – ako nástroja dialógovej interakcie s prevýrobnými etapami, a vlastným priebehom výrobného procesu v reálnom čase, so súborom obslužných procesov, ako aj s povýrobnými službami. Predpokladá to počítačmi prepojený a riadený systém – CIM (Computer Integrated Manufacturing), ktorý utvára nový tzv. počítačový MV, ktorý zabezpečuje zvládnutie obsiahlejšieho súboru informácií, ich rýchlejšie spracovanie, variantné rozhodovanie a výber optimálneho riešenia.
9. Ekonomická syntéza celého výrobného systému – vhodné umiestnenie kapitálu do jednotlivých častí výroby a účelné využitie a zhodnotenie všetkých komponentov výroby (strojov, ľudí materiálu, energie a pod.). Cieľom je dosiahnuť zisk, teda zdroje na ďalšie rozširovanie podnikateľskej činnosti. Ekonomické aspekty by mali byť sledované a analyzované v každej fáza reprodukčného procesu, pri každom vynakladaní práce a kapitálu a vo všetkých manažérskych rozhodnutiach.
10. Orientácia na medzinárodné rozvojové trendy vo výrobe, na integračné procesy a internacionálnu spoluprácu.
11. Humanizácia práce a sociálne aspekty vo výrobe.
12. Ekologické otázky výroby.

MV v rozvoji podnikania má hlavne skúmať, hľadať, analyzovať a likvidovať bariéry, ktoré prekážajú rozvoju podnikania vo výrobe:
a) zahraničné bariéry, ktoré spočívajú v nespoľahlivosti, či nesolventnosti odberateľov, resp. dodávateľov, v cenových výkyvoch, či iných krízových javoch,
b) makroekonomické bariéry – napr. nevhodná legislatíva, finančné, daňové, colné a iné pravidlá a nástroje, ktoré retardačne pôsobia na podnikateľskú sféru,
c) nedostatok perspektívnosti a strategických výhľadov – východiskom je náležitá prognostikácia potrieb, trhov, parametrov budúcich výrobkov,
d) nedostatok finančných zdrojov – vlastných i cudzích bráni tvorbe rastových predpokladov na podnikanie vo výrobe,
e) obchodno–marketingové bariéry – nedostatočné prieskumy trhov, odtrhnutosť výroby od obchodu, slabé obchodné kontakty, nízka úroveň propagácie,
f) personálne bariéry – nízka kvalifikácia manažérov, nevhodné pracovné ovzdušie, nedostatok praktických skúseností, slabá kreativita a pod.,
g) nízka úroveň povýrobných služieb – technické, údržbárske, obchodné a iné služby zákazníkom.