Manažment sociálnych rizík

Úvod

Cieľom práce manažment sociálnych rizík je vysvetliť základné pojmy ako je podstata rizika, vysvetliť terminológiu s danou tematikou, klasifikovať rizika s dôrazom na riziká verejnej správy, objasniť postupy manažérstva rizika. V práci klasifikujeme riziko a jeho podstatu, druhy rizík, proces manažérstva rizika jeho posudzovanie. Zameriavame sa na manažment sociálnych rizík. Práca opisuje potrebu využívanie nástroja riadenia kvality, výmenu základné riziká v sociálnych službách a ciele pri implementácií riadenia rizík.

Riziko a jeho charakteristika

Pojem riziko je definované podľa rôznych definícií na základe toto si niektoré z nich predstavíme. Väčšina autorov sa zhoduje, že vyjadruje pravdepodobnosť, nebezpečenstva a odchýlku, pričom práve odchýlka predstavuje možnosť vzniku. Definície rizika sú aj nasledovné:

• Pravdepodobnosť akéhokoľvek výsledku, odlišného od výsledku očakávaného.
• Odchýlenie skutočných a očakávaných výsledkov.
• Pravdepodobnosť či možnosť vzniku straty, nepodarku,
• Nebezpečenstvo negatívnej odchýlky od cieľa,
• Možnosť vzniku straty alebo zisku,
• Možnosť, že špecifická hrozba využije špecifickú zraniteľnosť systému^[1]

Kategorizácia rizík

Všetko je vystavené rôznym rizikám teda rizikám rôznych kategórií, preto je potrebné tieto riziká rozdeliť . Podľa faktorov, ktoré spôsobujú riziko sa delia na:

• Technické riziká,
• Výrobné riziká,
• Obchodné rizika,
• Finančné riziká,
• Ekonomické riziká,
• Rizika v oblasti informatiky,
• Politické riziká- prezentácia

Klasifikácia rizík

Rizika môžeme rozdeliť hlavne na dve základné skupiny, prvá skupina antropogénne súvisia s činnosťou človeka a s jeho potreba si optimalizovať podmienky. Sociogénne sú spojené so sociálnymi javmi, s chovaním jednotlivca sú závislé na kvalite práce jednotlivca, schopnosti ľudí komunikovať navzájom, účinnosti riadenia pracovných kolektívov, pracovných podmienkach vytvorených pre zamestnancov, miere kvality služieb poskytovaných zákazníkov. Význam a rozsah rizík narastá v období, kedy je v štáte nedostatok verejných financií a ekonomická produktivita hospodárstva štátu je nízka. Toto sa odráža na raste nezamestnanosti, znižovaní úrovne sociálneho zabezpečenia a prejavujú sa aj snahou o obmedzenie investícií a tlakmi na zhospodárnenie verejnej správy a znižovanie dávok sociálneho zabezpečenia občanov. Transformačné procesy vyžadujú zhospodárňovanie činnosti verejnej správy, znižovanie rozpočtových dotácií do sociálnej oblasti a služieb ( znižovanie investícií do zdravotníctva, sociálnej starostlivosti o občanov a pod.) Je možné ich znižovať na skvalitnenie stavu verejného spoločenského života. Môže byť príčinou krízových javov ako znižovanie plánovaného HDP, rast nezamestnanosti krach malých podnikov, sociálnymi nepokojmi a iné.

Technogénne riziká predstavujú zásadnú hrozbu pre výrobné procesy a iné služby ich delenie je na riziká ohrozujúce technologické procesy vo výrobe a službách, riziká ohrozujúce technické a technologické zariadenia a prostriedky, riziká ohrozujúce infraštruktúru a energetický systém štátu, riziká ohrozujúce riadiace, informačné a komunikačné procesy. Miera ohrozenie splnenia plánovaných výrobných a produkčných úloh je najväčšia. Krízové javy z tejto skupiny môžu ohroziť hospodárstvo štátu vo všetkých činnostiach. Dodávky surovín, ohroziť životnú úroveň a komplexné zabezpečenie potrieb občanov. Všetky 4 skupiny rizík sú významné a môžu určitým spôsobom obmedziť alebo znemožniť plynulosť výrobných procesov a služieb.

Agrogénne riziká v tejto časti v systéme poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie sa objavuje 32 rizík, ktoré majú negatívne dopady na človeka a prírodu. Poľnohospodárskou činnosťou vznikajú aj riziká, ktoré ohrozujú dopravné procesy ako zosuvy pôdy, prepadnutia pôdy a iné.

Najčastejšie sa stretávame s kombinovanými a to hlavne kombinácia technogénnych a sociogénnych rizík, sú nebezpečnejšie a pravdepodobnosť vzniku je veľmi vysoká a proces ich znižovania a prevencia vzniku krízových javov je náročná na materiálne i ľudské zdroje.

Riziká, ktoré nie sú závislé na ľudskej činnosti sú prírodné rizika, ich zdrojom je samotná príroda, jej rôznorodosť a zložitosť. Prírodné majú pôvody v tektonických, telurických, topologických alebo meteorologických procesoch.

Tektonické je vznik zemetrasení, ktoré vieme len v malej miere predpokladať, ich sila sa meria v Richterovej stupnici, do 5 stupňa Richterovej stupnici je spôsobujú len malé škody, nad 5 stupeň majú za následok deštrukciu priemyselnej infraštruktúry a výroba a služby nie sú schopné plniť svoje poslanie v spoločnosti. Zemetrasenia majú aj katastrofické účinky na celé životné prostredie, výrobu, služby i dopravu. Poznáme aj sopečné zemetrasenia.

Telúrické riziká nazvané aj rutinné zemetrasenia, sú spôsobené prepadávaním stropov podzemných dutín. Súčasťou topologických sú hlavne zosuvy pôdy ako proces svahovej modelácie. Morfologická forma vzniká pri zosúvaní sa nazýva zosuv buď je kruhový, plošný alebo rotačno- planárny. Sú spôsobené aj odlesňovaním a nekontrolovateľnou výstavbou, ničia dopravné siete, ľudské aktivity, dopravné cesty

Meteorologické riziká súvisia s počasím, vplývajú najviac na dopravu, poľnohospodárstvo, je to hlavne lejaky, záplavy , krupobitie, , tuhú zimy a mrazy, vysoké teploty a suchá v lete. Je to riziko pre energetiku, stavebníctvo, dopravu, stavebníctvo,

Okrem prírodných rozoznávame aj kozmogénne riziká, ktoré sú veľmi nepravdepodobné, ale nemožno ich vylúčiť. Zrážka s inou planétou by malo za následok katastrofálne následky.

Rizika pôsobia na všetky sféry spoločnosti, zdravie, životné prostredie, ľudské aktivity a pod. Musíme ešte poznamenať, že rizika možno rozdeliť ešte podľa objektu pôsobenia na:

• rizika nevojenského charakteru:
• riziká z vývoja vo svete a zo zahraničnej politiky SR
• sociálne riziká,
• riziká vnútornej politiky SR, vrátane straníckopolitických rizík,
• riziká demografického vývoja,
• hospodárske riziká,
• informačné riziká,
• technické a technologické riziká,
• riziká energetickej a surovinovej nedostatočnosti,
• riziká nedostatku základných životných potrieb obyvateľstva,
• zdravotné riziká,
• riziká národnostnej, rasovej, náboženskej, ideologickej a kultúrnej neznášanlivosti
• riziká vyplývajúce z rastu kriminality,
• riziká narušenia životného prostredia,
• riziká vzniku prírodných katastrof
• rizika vojenského charakteru
• kombinované

Riziká nevojenského charakteru predstavujú širokú škálu rizík, ktoré komplexne ohrozujú kvalitu života, a rizika vzniku vojenského konfliktu je nutné posudzovať spoločne s podstatnou časťou rizík nevojenského charakteru.^[2]

Manažment sociálnych rizík

Manažérstvo rizika je termín používaný na označenie metódy, ktorá je metódou určovanie súvislostí, identifikovania, analýzy, vyhodnotenia, zaobchádzania, monitorovania a oznamovania rizík, ktoré súvisia s akoukoľvek činnosťou, funkciou alebo procesom a to spôsobom, ktorý umožní minimalizovať straty a maximalizovať príležitosti. ^[3]

Na SR zatiaľ nemáme spracovanú metodiku riadenia rizík v sociálnych zariadeniach. Riadenie rizík sa považuje za veľmi dôležitý nástroj zabezpečovania a kontroly kvality v sociálnej oblasti. Zákon o sociálnych službách Z. z 448 o postupoch v týchto zariadeniach. Práve nedostatok finančných zdrojov je „ ospravedlnením“ nedodržiavaním postupov pri sociálnych zariadeniach.

Sociálna služba je súborom činností, zameraných na uspokojovanie individuálnych aj kolektívnych potrieb, vykonávaný inak ako prevodom materiálnych statkov. Pomáhajú dosiahnuť maximálneho stupňa sociálneho, duševného a telesného blahobytu. Ich hlavnými činnosťami sú opatrovateľské, rehabilitačné, terapeutické a poradenské procesy, ktoré sa nezaobídu bez ľudského vzťahu, odbornej profesionality personálu, ošetrovateľskej a opatrovateľskej technológie, profesionálnej etiky a poznatky zo sociálneho poradenstva. Potreba odbornosti, profesionality prináša potrebu zavádzania nástrojov na kvalifikované a kvalitné riadenie, spolu s riadením rizík.

Riadenie rizík v sociálnych službách je procesom identifikovania, vyhodnocovania a riešenia potenciálnych alebo aktuálnych rizík, ktoré môžu byť zdrojom:

• Zhoršovania životných podmienok, pre ľudí, ktorí svoju životnú situáciu nevedia zvládnuť sami,
• Nevytvárania vhodných podmienok, ktoré by zabránili vzniku, alebo nárastu negatívnych spoločenských javov,
• Zhoršenia zdravotného stavu odkázanej na pomoc inej osoby,
• Nevytváranie podporných aktivít, ktoré by zamedzili nepriaznivý sociálny vývin jednotlivca, rodiny či spoločnosti,
• Finančné straty zariadenie či jedinca,
• Neefektívneho a neúčinného hospodárenia s finančnými, ľudskými či materiálnymi zdrojmi,
• Straty dobrého mena sociálneho pracovníka či zariadenia,

Riadenie rizík povedie k:

• Systematickému definovaniu nevyhnutných činností na získanie výsledkov,
• Určenie jasných zodpovedností a povinností za manažérstvo kľúčových činností,
• Meraniu a analyzovaniu spôsobilosti kľúčových činností,
• Identifikovaniu prepojení kľúčových činností alebo medzi funkciami zariadenia,
• Zameraniu na faktory ako sú zdroje metódy a materiály,
• Hodnoteniu rizík, následkov a dopadov činností na prijímateľov sociálnych služieb, dodávateľov a iné zainteresované osoby,

Riadenie rizík sa nezaobíde bez rozhodovania na základe údajov, informácií a faktov táto zásada manažérstva kvality prináša pre zariadenie sociálnych služieb tieto výsledky:

• Zvýši schopnosť predviesť efektívnosť predchádzajúcich rozhodnutí riaditeľa, alebo odborného personálu pomocou odkazov na záznamy faktov,
• Zvýši schopnosť preskúmať, podnecovať a meniť názory a rozhodnutia.

Riziká v sociálnych službách sú:

• Riziko úniku dôverných a osobných údajov,
• Riziko neefektívnej komunikácie,
• Riziko nesprávnej vedenej dokumentácie,
• Riziko oslabenej psychiky (emočného nepokoja),
• Riziko nozokomiálnych nákaz z vonkajšieho prostredia, alebo aj vnútorného,
• Riziko pochybenia v opatrovateľskom, ošetrovateľskom rehabilitačnom, poradenskom procese,
• Rizika nezaškolenia personálu používania technológie,
• Riziko zlých pracovných podmienok,
• Riziko zmiznutia klienta,
• Riziko mimoriadnej situácie ekologickej, alebo živelnej katastrofy.

Na dosahovanie vysokého stupňa spokojnosti klienta s našimi službami potrebujeme vykonať niekoľko opatrenia:

• Určiť pramene k sprostredkovaniu spokojnosti klienta,
• Vypracovať koncept hodnotenia sprostredkovaných informácií,
• Spolupracovať na vypracovaní spokojnosti dotazníkov pre klientov,
• Zaviesť nástroj kvality, či už ako proces alebo smernicu,
• Vypracovať koncept k zachyteniu chýb
• Určiť spôsob vyhodnocovania a preskúmavania informácií k zisteným chybám,
• Vypracovať koncept riešenia núdzových situácií a sprostredkovať pravidlá správania personálu pre núdzové situácie (požiar, zmiznutie pacienta, havarijný stav, povodeň a iné)

Práve vytvorením komplexného dokumentačného systému zabezpečíme zber údajov, ktoré je potrebné spracovať tak, aby nám analýzy týchto údajov poskytli informácie, ktoré požaduje riadenie rizík. Terminológia, ktorá sa využíva v manažérstve kvality a riadenia rizík a podľa noriem STN EN ISO 9000.^[4]

Záver

Základným cieľom práce manažment sociálnych rizík bolo vysvetliť základné pojmy s danou tematikou, tento cieľ sme v práci splnili. Vysvetlili sme si podstatu rizika jeho klasifikáciu jednotlivé druhy rizika. Riziko je fenomén, ktorý sprevádza ľudstvo od svojho vzniku a nachádza sa všade okolo nás, práve preto vzniklo riadenie rizika. V práci sme sa zamerali na riadenie rizika v sociálnych službách, čo je cieľom tohto riadenia, ako sa implementuje a aké sú možné riziká v tomto zariadení.

Použitá literatúra

[1] SMEJKAL, V., RAIS, K. Řízení rizik ve firmách a jiných organizacích. 2. aktualizované vydání. Praha: Grada Publishing a.s., 2006. 296 s. ISBN 80-247-1667-4.

[2] ŠIMÁK, L. Manažment rizík. Elektronické skriptá. [on line]. Žilina : FŠI ŽU, 2006. FŠI ŽU, 2006. Dostupné na: http://fsi.uniza.sk/kkm/publikacie/mn_rizik.pdf

[3] MIKOLAJ, J. Rizikový manažment. Žilina : FŠI ŽU, 2001, 170 s

[4] ŠKRLA, Peter – ŠKRLOVÁ, Magda. Řízení rizik ve zdravotníckych zařízeních. Praha : Grada Publishing a.s., 2008. ISBN:978-80-247-2616-8.