V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa v USA zrodila metóda, ktorá sa skôr než na plánovanie a riadenie výroby sústredila na plánovanie zásob materiálu. Tento nástroj operatívneho manažmentu výroby, bol pomenovaný MRP (Material Requirement Planning, plánovanie požiadaviek na materiál) a jej hlavným prínosom je plánovanie na základe existujúcej potreby vyrobiť výrobok. Táto potreba vzniká z prijatej objednávky alebo na základe predpovedí a očakávaní obchodného oddelenia s ohľadom na budúci vývoj požiadaviek trhu. Prínosom MRP je tiež to, že zaisťuje, aby bol správny materiál na správnom mieste v správny čas a v správnom množstve.[1]
Bezchybný chod systému MRP predpokladá existenciu[2]:
- súboru všetkých nakupovaných a vyrábaných položiek a ich základné informácie;
- kusovníka pre každú vyrábanú položku;
- informácií o stave zásob na sklade;
- údajov o plánovaných a otvorených objednávkach a dodávkach, ktoré obsahujú časový priebeh pre každú plánovanú položku;
- stanovených hodnôt priebežných dôb výroby i nákupu;
- spôsobu stanovenia veľkosti dávok pre vyrábané aj nakupované tovary.
Pri zostavovaní požiadaviek na materiál sa používa vzorec:
„čistá požiadavka (ČP) = hrubá požiadavka (HP)
– naplánované objednávky
– vydané objednávky na príjmu
+ plánované výdaj
– stav skladu (na konci obdobia)
+ bezpečnostná zásoba“[3],
kde HP označuje plánovanú budúcu potrebu tovaru v danom časovom úseku (väčšinou mesiac alebo týždeň)[4]. Uvedenými úpravami tejto hodnoty MRP zistí skutočné množstvo, ktoré je treba objednať (ČP). Táto hodnota sa ešte môže upraviť podľa toho, či je určené minimálne (MOQ, Minimum Order Quantity) alebo maximálne možné objednávané množstvo (napríklad: min. : 100 kusov, max. : 1000) poprípade veľkosť dávky (dodáva sa vždy po 50 kusoch a jej násobkov – MO, Multiple Order).
Podľa takto vypočítaného potrebného množstva finálneho výrobku sa potom spraví plán pre jednotlivé položky, ktoré sú súčasťou kusovníka. Kusovník (anglicky Bill Of Material – BOM) určuje, z akých súčiastok sa daný výrobok skladá. Kusovník sa obvykle zobrazuje ako stromový graf, ktorého koreňom je finálny produkt.
Metóda MRP plánuje objednávanie materiálu a výrobu nielen v potrebnom množstve, ale aj s ohľadom na čas potrebný na dodanie alebo vyrobenie súčiastok. Týmto prístupom sa v značnej miere znižuje množstvo zásob v podniku. Práve preto metóda predpokladá čo najpresnejšie stanovené hodnoty priebežných dôb výroby a dodania objednaného materiálu. Tieto hodnoty sú ale často vyššie, než by vyžadovala skutočnosť. Na jednej strane sa takto bráni proti nečakaným negatívnym udalostiam, na strane druhej takto nepresne určené časy predlžujú dodacie lehoty.[5]
Kusovníková štruktúra určuje, kedy sa má objednať materiál a kedy sa má začať pracovať na jednotlivých dieloch. Vďaka tomu je možné pomocou MRP zistiť celkovú dobu potrebnú na dokončenie dodávky. To umožní pri zafixovanom termíne zahájenia určiť dátum ukončenia – plánovanie dopredu, alebo pri voľbe pevne stanoveného termínu dodania zistiť čas, kedy sa má začať pracovať na dodávke – spätné plánovanie.[6]
[1] BASL J., BLAŽÍČEK R., Podnikové informační systémy : Podnik v informační společnosti, 2., výrazně přeprac. a rozš. vyd., s. 142
[2] BASL J., BLAŽÍČEK R., Podnikové informační systémy : Podnik v informační společnosti, 2., výrazně přeprac. a rozš. vyd., s. 142
[3] SKORKOVSKÝ J., Prezentácia: Vyroba_principy_20101011, s. 27
[4] BASL J., BLAŽÍČEK R., Podnikové informační systémy : Podnik v informační společnosti, 2., výrazně přeprac. a rozš. vyd., s. 143
[5] BASL J., BLAŽÍČEK R., Podnikové informační systémy : Podnik v informační společnosti, 2., výrazně přeprac. a rozš. vyd., s. 146-147
[6] BASL J., BLAŽÍČEK R., Podnikové informační systémy : Podnik v informační společnosti, 2., výrazně přeprac. a rozš. vyd., s. 147