Rétorika ako súčasť úspechu v rokovaní
5.1. VÝBER SLOV
Ak chceme dobre hovoriť, mali by sme venovať pozornosť výberu slov. Slovo môže u rôznych ľudí vyvolať úplne odlišné reakcie. Slová sú najsilnejšími nosičmi komunikácie medzi ľuďmi. Každé ľudské, pracovné úsilie sa začína slovami. Pomocou slov ľudí môžeme presvedčiť, získať, vzbudiť dôveru, aj nedôveru
Slovná zásoba
Predpokladom správnej komunikácie je dobrá slovná zásoba. Bohatá slovná zásoba je devízou pre manažéra. Vyjadriť svoje myšlienky vie len ten, kto nachádza pre ich vyjadrenie aj adekvátne slová. Preto je potrebné neustále obohacovať slovnú zásobu.
Používanie cudzích slov
Pri používaní cudzích slov platia určité pravidlá. Do komunikácie ich zaraďujeme vtedy, ak im rozumieme a tam, kde je to účelné resp. potrebné. Používame ich tiež vtedy, keď sa s ich pomocou dokážeme lepšie vyjadriť.
5.2. OBSAH REČI
V hovorení častokrát nie je dôležité či hovoríme veľa, alebo málo, podstatné je čo hovoríme.
Priemerná rýchlosť rozprávania je 125 slov za minútu. Ak hovoríme rýchlejšie, nemusí to byť vždy chyba. Dôležitá je hlavne dobrá výslovnosť. Problémom v reči býva tiež príliš silný, alebo slabý hlas.
5.3. REČ A VYSTUPOVANIE
Už v starom Grécku sa pestovalo umenie rečniť. Sokrates, zakladateľ dialógu vyslovil známu myšlienku, že „nič rozumné nemôže vzniknúť bez pomoci slova“.
Typy rečníkov podľa N.E.Enkelmanna
Vyhýbajúci sa: nerád sa vystavuje pred pohľadmi iných. Pri vystupovaní sa cíti trápne, neisto. Obyčajne si vyberá také povolanie, kde netrčí.
Brániaci sa: bráni sa vystúpiť. Ak musí vystúpiť, robí to s neochotou, bez záujmu a s pocitom úzkosti.
Akceptujúci: vystúpenia sú pre neho súčasťou práce. Niekedy práve vďaka nim majú pocit, že odviedli kus dobrej práce. Radi vystupujú pred inými ľuďmi.
Vyhľadávajúci: vyhľadáva príležitosť k vystúpeniu. Takouto formou chce pracovať na sebe, zlepšovať svoje komunikačné schopnosti a sebadôveru.
Znaky efektívnej reči:
Keď ideme hovoriť, je potrebné zhodnotiť si svoje schopnosti, logicky, stručne zoraďovať myšlienky. K tomu patrí schopnosť rozvinúť reč a určiť jej dynamiku. To znamená mať pripravenú dobrú prípravu, aby sme vedeli o čom ideme hovoriť a čo je cieľom reči, tj. čo chceme s ňou dosiahnuť.
Cieľ reči môže byť: informatívny, zameraný na fakty, alebo presvedčujúci, ktorý sleduje zmenu správania sa, postojov, ako aj názorov človeka.
Hovorme stručne, jasne, zrozumiteľne. Používajme striedavo krátke a dlhé vety.
5.4. HLAS
Významnú úlohu v hovorení zohráva náš hlas. Hlas je prostriedok styku, naša zvuková vizitka. Hlas každého človeka je osobný a nezameniteľný. Mnohí ľudia vďačia vo veľkej miere za úspech dojmu, ktorý zanecháva ich hlas.
Z poznania vieme, že radšej počúvame hlas príjemný, tmavý, teplý, alebo tzv. plný hlas. Čím je hlas tmavší, tým je viac príťažlivejší a dôveryhodnejší. Ostrý, vysoký a škriekavý hlas obyčajne nemáme radi.
Ženské hlasivky sú kratšie a preto kmitajú rýchlejšie, preto je ženský hlas vyšší než mužský (ženské hlasivky majú okolo 250 kmitov za sekundu, kým mužské 125 kmitov).
Hlasový orgán človeka je schopný vydávať hlas až do sily 60 decibelov.
Hlas má silu, výšku a zafarbenie. Podľa sily hlasu sa dá posudzovať povaha človeka.
5.5. DÝCHNIE
Neznalosť týchto skutočností a techniky správneho dýchania je príčinou, prečo niektorí ľudia sa boja hovoriť. Stáva sa im, že sa zajakávajú, pohlcujú koncovky, alebo majú trému hovoriť, čo tiež súvisí so správnym dýchaním. Pre zaujímavosť uvedieme, že pľúca pojmú asi 5 000 cm3. Normálnym dýchaním zadržia asi 2 500 cm3 a asi 500 cm3 sa vymieňa pri každom nádychu a výdychu.
Pri hlasovom výkone sa odporúča:
Nadýchnuť dostatok vzduchu pred započatím výkonu.
Nadýchnutý vzduch potom vypúšťať zvoľna a šetrne.
Nezvyšovať hlas oproti obvyklému spôsobu rozprávania.
Vdychovať ústami a nosom zároveň.
Významnú úlohu zohrávajú hláskovacie (artikulačné) ústroje, kde sa vytvárajú hlásky. Dôležitú súčasť rozprávania tvorí aj artikulácia.
V hrtane, medzi hlasivkami vzniká hlas, ktorý prechádza cez hrdlo, ústnu dutinu a nosovú dutinu. Pri prechode týmito miestami sa hlas formuje, článkuje, artikuluje. Na artikulácii sa zúčastňuje aj jazyk, pery a mäkké podnebie. Artikulácia má veľký význam, pretože prostredníctvom nej sa stáva reč zrozumiteľnou.
Vady reči:
Šušľavosť – vadná výslovnosť sykaviek, je veľmi nepríjemná, pretože na tri slová v slovenčine pripadajú dve sykavky. Šušlavosť je najčastejšie dôsledkom nesprávnej artikulácie jazykom.
Kapacizmus – zlé vyslovovanie, vynechávanie k
Rotacizmus – porucha hlásky r je tiež nepríjemná, nakoľko v slovenčine sa prakticky v každom treťom slove vyskytuje r
Huhňavosť – porucha rezonancie v nosohltane a v nosnej dutine
Koktavosť – (môže mať fyzické i psychické príčiny)