Podstata manažmentu výroby a jeho funkčné poslanie
Manažment výroby je riadenie všetkých zdrojov, potrebných na výrobu výrobkov a zabezpečenie poskytovaných služieb. Manažment výroby predstavuje navrhovanie procesov a optimálne zlaďovanie vzťahov ich základných činiteľov v priestore a čase. Manažment výroby zahŕňa aktivity a procesy, ako sú:
- rozbor trhu
- tvorba výrobnej perspektívy
- príprava permanentných inovačných zmien vo výrobe
- vlastné zhotovovanie produkcie
- rôznorodé obslužné procesy vo výrobe
- výstupná kontrola
- výrobný servis
Predmet a cieľ riadenia výroby
Predmetom riadenia výroby je najmä určenie objemu výroby, ustanovenie počiatočného a konečného termínu jednotlivých operácií. Riadenie má taktiež zaistiť priradenie výrobných zdrojov k jednotlivým úkonom a zabrániť tak preťaženiu výrobných kapacít. Ďalej zabezpečuje spätnú kontrolu skutočnosti so stanoveným plánom tak, aby vedenie malo dostatočné informácie o plnení cieľov a v prípade odchýlenia malo možnosť urobiť korekcie.
Riadenie výroby sa ale nesmie oddeliť od ostatných činností podniku. Musí byť prepojené s riadením pohybu materiálu od dodávateľov až po presun výrobkov k zákazníkom. Tieto úkoly je možné zahrnúť pod komplexný pojem riadenie výroby a logistiky,(2) kde logistika znamená koordináciu a optimalizáciu (ekonomicky optimálna výroba) toku materiálu a finálnych výrobkov z hľadiska uspokojenia zákazníkov.(3)
Práve z dôvodu prepojenia jednotlivých oddelení by nemal byť cieľ riadenia výroby v nesúlade s cieľmi ostatných oddelení a ani s hlavným cieľom podniku ako celku, ktorým je dosahovanie zisku. Vedúci výroby si môžu ustanoviť ciele v podobe znižovania nákladov, zvyšovania produktivity, zlepšovania kvality výrobkov alebo skrátenia priebežnej doby výroby. Tak, ako sa dá podnik rozdeliť na viacero oddelení (nákup, výroba, predaj, financie, správa skladov a i.), sa dá oddelenie výroby rozdeliť do viacerých stredísk (montáž, lisovňa a pod.). A tak isto by jednotlivý vedúci stredísk v oddelení výroby mali sledovať jednotný cieľ.(4)
Výrobná stratégia podniku
Výrobná stratégia podniku predstavuje dlhodobé výrobné zameranie podnikovej výroby. Obsahová náplň stratégie výroby má prispieť k vypracovaniu podnikovej syntézy, v ktorej budú zahrnuté nielen výrobné, ale aj inovačné, komerčné a iné dlhodobé perspektívne úlohy na zabezpečenie strategických cieľov firmy. Výrobná stratégia utvára rámec pre celkom konkrétnu výrobnú náplň z hľadiska objemu, sortimentnej skladby, kvality výrobkov a iných požiadaviek. Pozrite si druhy výrobných stratégií podniku.
Systémy manažmentu výroby vo svete
Pri dnešnom medzinárodnom podnikaní musí podnik rozpracovať svoje nástroje na podmienky svetového trhu a zároveň spätne čerpať z medzinárodných skúseností použiteľné poznatky na rozvoj vlastného manažmentu výroby.
Manažérske systémy sa všade utvárali pod vplyvom rozdielnych podmienok a preto sa líšia.
Manažment výroby v súčasnosti
Vývojové zmeny vychádzajú z vnútornej podstaty jeho zdokonaľovania a jednak sú vynucované zmenou podmienok v hospodárskej praxi. Pozrite si trendy manažmentu výroby v súčasnosti.
Náplň manažmentu výroby
Celistvé obsiahnutie manažmentu výrobného procesu po vertikále zahŕňa viacstupňový reťazec od vzniku idey nového výrobku a jeho pojatia do výrobnej stratégie podniku, cez všetky štádiá prípravy výroby, samotný výrobný proces, obslužné činnosti, až po servis u zákazníka počas jeho používania.
Systémové chápanie MV po horizontále zahŕňa zasa množstvo činností počínajúc manažérskym zabezpečením hmotných, informačných, personálnych a iných vstupov do výroby, cez všetky ich transformačné premeny na nové výrobky, ďalej logistické pohybové procesy, recyklizáciu vo výrobe až po hmotné výstupy, ekonomické zhodnotenie vložených prostriedkov a celkovú komercionalizáciu výroby na trhu.
Členenie riadenia výroby
Riadenie výroby je možné rozdeliť na dva okruhy:
- okruh orientovaný na objednávky zákazníkov taktiež nazývaný MTO (Make to Order, Zhotovenie na objednávku), fungujúci na tzv. princípu ťahu (pull system);
- okruh orientovaný na prognózy taktiež nazývaný MTS (Make to Stock, Zhotovenie na sklad), fungujúci na tzv. princípu tlaku (push system).
Hromadná, sériová a kusová výroba
Riadenie výroby v značnej miere závisí na objemu a rozmanitosti výroby. Rozlišujeme výrobu:
- kusová výroba
- sériová výroba
- hromadná výroba
Pre kusovú výrobu je charakteristické, že každý výrobok alebo malé množstvo jedného výrobku sa od ostatných nejako odlišuje, napríklad iný tvar, materiál alebo zloženie súčiastok. Výroba sa nesústredí na množstvo, ale na rôznorodosť produkcie. Výrobky sa prispôsobujú osobitným požiadavkám zákazníka. Vznikajú dodatočné náklady v podobe častých postojov, nutných na nastavenie výrobných zariadení pre ďalšie výrobky. Kusová výroba vyžaduje vysoko kvalifikovanú pracovnú silu.
Sériová výroba je najrozšírenejším typom výroby v súčasnosti. Výrobky sa produkujú v obmedzenom počte (v sériách). Po dokončení jednej dávky sa výrobným strojom nastavia iné parametre a pripravia sa na inú sériu. Pri plánovaní sa počíta s tým, že prvé kusy novej série sa nie vždy podaria a preto je v zásobe vždy o niekoľko dielov viac.
Hromadná výroba je časovo neobmedzená výroba jedného alebo niekoľko málo podobných výrobkov v obrovskom množstve. Charakterizuje ju vysoká miera deľby práce, vysoký stupeň mechanizácie a automatizácie a vysoká úroveň špecializácie výrobných zariadení na jednu konkrétnu úlohu.
Úlohy manažmentu výroby
Základ manažmentu podniku je manažment výroby. Medzi jeho úlohy patria:
- iniciovať rozvoj perspektívnej činnosti vo výrobe v súlade z požiadavkami trhu,
- iniciovať tvorbu efektívnej stratégie výroby,
- organizovať a stimulovať investično- inovačnú tvorbu vo výrobe,
- organizačne, informačne a personálne pripravovať a zabezpečovať výrobu produkcie,
- motivovať a stimulovať ľudský faktor vo výrobe – stimulácia môže byť
- pozitívna stimulácia: finančné ohodnotenie, pochvala, vyznamenanie, povýšenie,
- negatívna stimulácia: vyhrážanie, vydávanie nerealizovateľných úloh.
Manažment výroby ako vedná disciplína
V tomto zmysle potom hovoríme o manažmente výroby, ktorý ako vedná disciplína sa súhrnne zaoberá týmito rozhodujúcimi zložkami:
- organizácia a riadenie predvýrobných etáp v podniku (manažment prípravy výroby)
- organizácia a riadenie samotného výrobného procesu (manažment hlavnej alebo základnej výroby)
- organizácia a riadenie obslužných procesov v podniku (manažment obslužných činností, manažment obsluhy výroby)
- organizácia a riadenie povýrobných etáp v podniku (manažment povýrobných činností)
Podstata manažmentu výroby v podnikaní
Hlavné funkcie manažmentu výroby
- pre zákazníka zabezpečiť zvyšovanie úžitkových vlastností výrobkov za prijateľnú cenu
- pre výrobcu zabezpečiť zvyšovanie ziskovosti
Funkčné poslanie manažmentu výroby
- Orientácia na zákazníka – prechod od rutinnej výroby k podnikateľskej aktivite
- Ofenzívna stratégia výroby – zabezpečiť perspektívny výrobný program podniku
- Zabezpečiť pružnú adaptáciu marketingových výsledkov do výroby
- Prevod poznatkov výskumu a vývoja do bezprostrednej výroby
- Cieľavedomá tvorba rozvojového zázemia výroby (výskum, vývoj, racionalizácia)
- Personálny rozvoj
- Manažment kvality výroby – kvalita sa stáva „všeobecným platidlom“ na trhu
- Využitie informačných technológií (výrobné interakcie s predvýrobnou etapou)
- Ekonomická syntetizácia výrobného systému (vhodné rozmiestnenie kapitálu do jednotlivých častí výroby)
- Orientácia na medzinárodné rozvojové trendy vo výrobe
- Humanizácia práce a sociálne aspekty vo výrobe
- Ekologické otázky výroby
Manažment výroby v systéme riadenia podniku
Podnikateľská orientácia manažmentu výroby vyžaduje aj širšie poňatie výroby, predovšetkým ako výrobný systém. V tomto chápaní manažment výroby zahŕňa nielen tradičnú výrobnú činnosť, ale aj predvýrobné etapy, kde sa v súčasnosti presúvajú rozhodujúce možnosti jej zdokonaľovania, a tiež povýrobné služby, ktorými sa završuje fungovanie výrobného systému.