Behavioristický manažment

Behavioristická škola, škola ľudských vzťahov

V priebehu 20. rokov vzniká nový výrazný prúd manažmentu – behavioristická škola (škola ľudských vzťahov). Bol dôsledkom kritiky taylorizmu, pretože človek je sociálna bytosť so svojimi potrebami. Orientoval sa na vzťahy v malých neformálnych skupinách a hľadal metódy využiteľné pri riešení psychologických a sociálnych problémov skupiny, pri riešení osobných a skupinových vzťahov.

Predstavitelia behavioristického manažmentu

Behavioristický prístup skúmal aj vplyv sociálnych podmienok, únavy a pracovných prestávok na produktivitu práce, vplyv osvetlenia, hluku, prémiovania. Hlavnými predstaviteľmi boli:

• Mary P. Follettová
• E. Mayo
• A. Maslow
• D. McGregor

Mary P. Follettová

Mary P. Follettová zdôrazňovala najmä funkciu skupín v organizáciách, pretože členovia tovární sú ovplyvňovaní najmä skupinou, v ktorej pracujú. Autorita, sila by mala zjednocovať robotníkov a manažérov a nemala by byť donucovacím prostriedkom v hierarchii organizácie. Firma musí pracovať ako celok s oddeleniami, ktor spolupracujú a dosahujú spoločne stanovené ciele.

E. Mayo

E. Mayo (1880 – 1949) – skúmal vplyv psychologických faktorov na výsledky ľudskej práce. Nutnosť rešpektovať vzťah pracovníkov k sociálnym podmienkam ich činnosti postavil proti koncepcii vedeckého riadenia. V popredí jeho záujmu sú tieto otázky:

• psychologické motívy správania sa človeka v pracovnom procese (človeka stimulujú nielen ekonomické, ale hlavne citové a sociálne faktory; produktivita práce závisí od spokojnosti pracovníkov)
• vzťahy a normy správania sa človeka v pracovnej skupine
• spolupráca a konflikty
• komunikácia ľudí (vytvorenie racionálnych komunikačných kanálov)
• štýl vedenia ľudí (namiesto autoritatívneho štýlu uplatňovať participatívny, demokratický štýl vedenia)
• vzťah formálnej a neformálnej organizácie (významnú úlohu hrajú neformálne vzťahy)

Základom jeho práce je to, že sama práca, podmienky výrobného procesu a fyzické potreby ľudí majú obvykle menší vplyv na výsledky práce než sociálne a psychologické faktory. Vypracoval manažérske odporúčania, ako skúmať problémy z hľadiska ľudských faktorov na pracovisku a v pracovnej skupine (neformálna autorita vedúceho, nadšenie pre nov, pôsobenie sociálnej kontroly, súťaživosť a pod.). Zdôrazňoval nutnosť rešpektovať vzťah pracovníkov k sociálnym podmienkam, ako napr.:

• spôsoby jednania vedenia s pracovníkmi a pracovnou skupinou
• miesto jednotlivca v pracovnej skupine
• spôsob hodnotenia práce
• vyjadrenie formou uznania
• sociálna stabilita

A. Maslow

A. Maslow je autorom známej Maslowovej teórie motivácie. Potreby človeka sú zoradené v určitej hierarchii: fyzické potreby, potreby istoty, sociálne potreby, potreby uznania a potreby sebarealizácie. Vychádzal z toho, že potreby človeka nie sú nikdy úplne uspokojené. Konanie človeka je zamerané na uspokojenie potrieb, ktoré v danom čase pociťuje. Na základe jeho práce si manažéri uvedomili, že pracovník nemá len potrebu zarábať peniaze, čo bolo protikladom k vedeckému manažmentu.

D. McGregor

D. McGregor – známe sú jeho 2 teórie, a to Teória X a Teória Y. Teória X predpokladá, že pracovníci sú leniví, nútení k práci, majú malé ambície a zdôrazňujú potreby istoty. Teória Y hovorí o robotníkoch, ktorí majú vrodenú lásku k práci, sú schopní sebakontrolu, sú kreatívni a vynaliezaví, a majú vyššie potreby, ktoré sú často spojené s prácou. Manažéri, ktorí pracujú s Teóriou X, budú viac kontrolovať a motivovať striktne ekonomicky, čo ešte posilní správanie robotníkov. Druhá skupina bude spájať dosiahnuté ciele individualistov so skupinovými cieľmi, bude podporovaná kreativitou robotníkov, minimalizovaná kontrola, a tým sa stane ich práca zaujímavejšia a uspokojujúcejšia. Teórie McGregora pomohli manažérom pracovať efektívnejšie a sú využívané až dodnes. Na tieto teórie nadvziazala Teória Z.