Systematické vzdelávanie
Konkurenčnú výhodu firmy možno dosiahnuť pomocou vyššej kvality ľudí zamestnaných v organizácii, ktorú možno získať len investíciami do rozvoja vedomostí a schopnosti ľudí. Systematické vzdelávanie umožňuje:
- kvalifikačný rast pracovníka,
- získať uspokojenie z práce a vyššiu odmenu,
- flexibilitu v pracovnom tíme a angažovanosť pracovníkov,
- vytvárať pozitívnu pracovnú kultúru organizácie,
- pochopiť potreby zákazníka a poskytnúť mu vyššiu úroveň služieb,
- zvýšiť pracovný výkon každého pracovníka a tým produktivitu.
Rozvoj manažérov
Organizácie potrebujú rozvíjajúcich sa manažérov. Medzi základné oblasti vzdelávania manažérov patria:
- oblasť manažérskeho vzdelávania,
- odborná oblasť,
- jazyková oblasť,
- sociálna oblasť.
Ciele manažérskeho rozvoja
- osobnostný a kvalifikačný rast manažéra,
- stotožňovanie sa s cieľmi organizácie,
- pomoc manažérom pri rozpoznávaní ich potenciálu,
- zaistenie potrebného vzdelania a zručnosti pre riešenie náročných situácií,
- výchova následníkov manažérskych funkcií.
Formálne postupy vzdelávania manažérov
- koučovanie (rozvíjanie schopností iných ľudí v manažmente a obchode; spôsob podpory rozvoja schopností a zručností jednotlivcov i skupín, manažérov i zamestnancov. Koučovanie je cielené uvoľňovanie a posilňovanie rozvojového potenciálu človeka, ktoré sa uskutočňuje priamo v praxi pri práci koučovaného človeka za účasti odborníka na koučovanie, kouča)
- mentoring (profesionálny vzťah dvoch osôb, kedy mentor predáva svoje skúsenosti a znalosti menteemu (mentorovanému). Mentor tak pôsobí ako sprievodca v určitej oblasti či tématike a pomáha mentorovanému nájsť správny smer či riešenie. Poskytovanie znalostí a zručností prebieha spravidla v prirodzenom prostredí napr. na pracovisku.
- výcviky zručnosti (demonštrovanie a cvičenia).
Neformálne postupy vzdelávania manažérov
- každodenné riešenie problémov,
- vedenie k vypracovaniu plánov osobného rozvoja,
- diskusia o problémoch s kolegami, nadriadeným, prípadne mentormi.
Učiaca sa organizácia
Pojem učiacej sa organizácie prepracoval P. Senge – ide o cieľ ideálnej organizácie, ktorá systematicky zhromažďuje skúsenosti a poznatky získané vlastnou činnosťou aj z činnosti konkurencie a cieľavedome ich využíva na svoj rozvoj.
5 prvkov učiacej sa organizácie
- systémové myslenie – musí nahradiť tradičné jednostranné uvažovanie postavené na izolovaní častí problému komplexným prístupom, ktorý integruje rôzne pohľady
- osobné majstrovstvo – spočíva vo zvládnutí odborných zručností. Je viac ako kvalifikovanosť a zručnosť. Ľudia, ktorí ním disponujú, pristupujú k práci a životu kreatívne. Neustále sa učia a vytvárajú „ducha učiacej sa organizácie“.
- zmena myšlienkových modelov a predsudkov, ktoré brzdia rozvoj firmy a ich nahradenie novými myšlienkami v procese učenia, podstatou je zmeniť spôsob myslenia,
- stotožnenie sa s víziou – nutnosť mať jasnú predstavu o budúcom rozvoji firmy, ktorú budú zamestnanci s nadšením realizovať,
- tímové učenie – naučiť sa „myslieť spoločne“. Vyžaduje si zladiť tím, vytvoriť priestor a atmosféru na diskusiu, hľadať spätnú väzbu a mať systémový pohľad na problémy.
Viac informácií nájdete v článku Učiaca sa organizácia: Päť prvkov učiacej sa organizácie.
Budovanie učiacej sa organizácie
Medzi sily nútiace organizácie k výstavbe a budovaniu organizácii založených na vedomostiach patria:
- globalizácia a globálna ekonomika (zdieľame podobné hodnoty),
- technológie (nové – napr. DVD, LAN, GPS, videotelefonovanie, atď.),
- radikálna transformácia sveta práce (reinžiniering, transformácia pracovného miesta),
- narastajúci vplyv zákazníka (nové požiadavky kvality, zmeny chuti, zmeny módy, atď.),
- posudzovanie vedomostí a učenia sa ako hlavných organizačných súčastí,
- zmena pravidiel a očakávaní zo strany robotníkov (participatívne rozhodovanie),
- diverzita a mobilita pracovného miesta (zruční robotníci spoza hraníc),
- rapídne sa eskalujúca zmena a chaos (rýchlo sa učiť z úspechov a aj z chýb).
Znalostný manažment
Definícia znalostného manažmentu
Podľa experta Karla Sveibyho možno znalostný manažment (knowledge management, KM) zadefinovať ako „umenie vytvárať hodnoty z nehmotných aktív organizácie“. Americkí autori Davenport a Prusak znalostný manažment definujú ako „oblasť, ktorá sa zaoberá rozvojom a zužitkovaním znalostného bohatstva organizácie za účelom podporovania organizačných cieľov“.
Technologická a sociálna definícia
Technologické poňatie knowledge management, nazývané ako „tvrdé“ alebo euro-americké: dôraz je kladený na využitie informačných a znalostných technológií a na prácu s explicitnými znalosťami.
Sociálne poňatie znalostného manažmentu, nazývané ako „mäkké“ alebo japonské: dôraz sa presúva na znalosti, ktoré majú subjektívnu povahu, preto aj ich zachytávanie, spracovávanie a rozširovanie je problematické a pozornosť smeruje na samotných ľudí ako na znalostných pracovníkov – manažérov znalostí. Význam znalostného manažmentu: motivácia k získavaniu, zachytávaniu, zdieľaniu a využívaniu znalostí v organizácii.