10 najdôležitejších ekonomických kríz v histórii ľudstva a kríza v roku 2020

V doterajšej histórii prebehlo v rámci svetového spoločenstva množstvo väčších či menších ekonomických kríz. Teóriou hospodárskeho cyklu a vzniku ekonomických kríz sa zaoberáme na stránke Hospodárska kríza a cyklický vývoj ekonomiky. Medzi najznámejšie ekonomické krízy možno zaradiť:

1. Amsterdamská kríza tulipánov 1637
2. Veľká hospodárska kríza 1929 – 1933
3. Kríza osemdesiatych rokov 20. storočia 1981 – 1986
4. Mexická kríza v r. 1982
5. Kríza v Brazílii v r. 1999
6. Argentínska kríza v r. 2002
7. Ázijská kríza v r. 1997
8. Ruská kríza v r. 1998
9. DOT.com bublina USA v r. 2000
10. Novodobá finančná kríza r. 2008
11. Ekonomická kríza 2020 – pandémia COVID-19

Amsterdamská kríza tulipánov 1637

Amsterdamská kríza tulipánov je ekonomická kríza, ktorú je možné považovať za jednu z prvých ekonomických kríz na svete. Amsterdam ako prístavné mesto sa už v 16. storočí stal jedným z najvýznamnejších obchodných centier v rámci Európy. V Amsterdame bola založená východoindická spoločnosť, vznik ktorej sa stal podkladom pre vznik prvého trhu s akciami na svete.

V Holandsku sa tulipány pre svoj jedinečný vzhľad stali veľmi populárnou komoditou. Vďaka tomu, že cibuľky tohto kvetu boli veľmi vzácne sa tieto cibuľky stali pre akcionárov  východoindickej spoločnosti a taktiež u iných bohatých ľudí v meste symbolom ich statusu s spoločenského postavenia.

Nakoľko vypestovanie jednej cibuľky vyžadovalo pomerne veľmi dlhý čas (u niektorých najvzácnejších tulipánov to bolo až 12 rokov), niektorí obchodníci si chceli zabezpečiť príjmy za obchodovanie s touto veľmi lukratívnou komoditou aj do budúcnosti. Preto popri komoditnej burze sa začala rozvíjať aj burza derivátov. Obchodníci cibuľky tulipánov rozdelili podľa ich vzácnosti do rôznych cenových kategórií.

Ceny niektorých cibuliek začali stúpať do závratných výšok a niektoré cibuľky tulipánov sa predávali aj za desaťnásobok ročného platu remeselníka. Ošiaľ nabral neskutočné rozmery a obchodníci boli ochotní za jednu cibuľku tulipánu zaplatiť v prepočte na dnešnú hodnotu viac ako 50.000 USD. Za takúto cenu sa v uvedenej dobe dal kúpiť dom v centre Amsterdamu.

Zlom nastal na jar v roku 1637, keď kupujúci začali nedôverovať celému uvedenému systému. Špekulanti, ktorí nakúpili vo veľkom cibuľky tulipánov ich začali predávať, nikto však nebol ochotný tieto cibuľky kupovať a v dôsledku toho cena cibuliek tulipánov sa prepadla na stotinu ich dovtedajšej hodnoty.

Prasknutie cibuľkovej bubliny malo za následok niekoľko rokov trvajúcu krízu. To malo za následok, že holandskí obchodníci sa stali voči všetkým netradičným investíciám
veľmi skeptickí a to platí až dodnes, kedy veľmi racionálne analyzujú jednotlivé riziká u investícií.

Veľká hospodárska kríza 1929 – 1933

Veľkú hospodársku krízu spôsobil krach na Newyorskej akciovej burze v roku 1929. Jednalo sa o prvú celosvetovú ekonomickú krízu, ktorá ovplyvnila takmer všetky krajiny sveta. V rámci jednotlivých krajín trvala rôzne dlhý čas. Nakoľko táto kríza vznikla v USA, mala najtvrdší dopad práve na Spojené štáty americké (Butler, 1998).

Medzi príčiny tejto krízy patrí nezodpovedné poskytovanie úverov bez istoty, že tieto úvery budú niekedy splatené. Ako uvádzal vtedajší ekonóm Anderson „V polovici roku 1922 a v apríli 1928 sme bankové úvery bez potreby, ospravedlnenia, s ľahkým srdcom a nezodpovedne viac než zdvojnásobili a v rokoch, ktoré nasledovali, sme za to zaplatili strašnú cenu.“( De Soto, 1998).

Okrem toho sa táto kríza najviac prejavila v dovtedy priemyselne najrozvinutejších krajinách ako Nemecko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie, Kanada, Francúzsko, Japonsko a  Československo. V uvedenom období sa pozastavila úplne výstavba a vidiecke oblasti a farmári trpeli vďaka pádu cien za úrodu, ktorý predstavoval 40% až 60%.

Boli zasiahnuté všetky odvetvia hospodárstva, najviac však baníctvo, hutníctvo a drevárstvo. Samotnú krízu spôsobila cenová bublina na akciovom trhu, ktorá vďaka optimistickej nálade vyháňala cenu akcií do čoraz väčších výšok, pričom kupujúci mali neustálu vidinu zisku z týchto akcií v podobe dividend. Cena akcií však nekopírovala reálny stav ekonomiky. Ku kríze taktiež prispel nárast voľných peňazí v USA v rokoch 1921 až 1929. Tento nárast ponuky voľných peňazí predstavoval až 60%.

Prvotným dôsledkom takéhoto nárastu voľných peňazí bol pokles úrokových sadzieb, čím ľudia aj prostredníctvom takto získaných úverov investovali aj do akcií. Avšak federálny rezervný systém USA v obave zo vzniku cenovej bubliny začal zvyšovať úrokové sadzby. Zvýšené úroky však investori nestačili vykrývať ziskami z akcií. A preto 24. októbra 1929 došlo k pádu burzy na Wall Street čo, ako už bolo spomínané, odštartovalo Veľkú hospodársku krízu.

Následne sa táto kríza preniesla do Európy. Niektoré krajiny devalvovali svoju menu a opustili tzv. zlatý štandard (dolár, libra, marka). To malo za následok, že postupne sa zrútili všetky menové systémy, ktoré boli na tieto meny naviazané.

Nastalo neľahké obdobie veľmi dlhej depresie. Toto obdobie najviac postihlo krajiny, ktoré boli závislé od ťažkého priemyslu. Kríza samozrejme postihla aj bankovníctvo. V tomto sektore kríza vyvrcholila potom, čo americký prezident F. D. Roosvelt vyhlásil trojtýždňové bankové prázdniny, počas ktorých boli banky nútené znovu požiadať o povolenie na činnosť (Kotlebova, Chovancova, 2010).

Medzi najpostihnutejšie krajiny patrilo Československo, kde pokles priemyselnej výroby predstavoval až 40% a celková devalvácia dosiahla 30%. Počet nezamestnaných vzrástol v priebehu rokov 1929 až 1933 zo 42.000 nezamestnaných na 740.000 nezamestnaných (Muchová, Lisy, 2009).

V roku 1933 vstúpil do platnosti zákon o cenných papieroch a v roku 1934 vstúpil do platnosti zákon o burzách. Tým sa započala éra regulácie trhu s cennými papiermi.

Jednotlivé krajiny sa z tejto krízy snažili dostať realizáciou veľkých vládnych projektov (ktoré však navyšovali štátny deficit), ktoré mali vytvoriť nové pracovné miesta a tým zvýšiť vnútornú spotrebu. V USA sa v tomto čase realizovala napríklad Hooverova priehrada, v tom čase išlo o najväčšiu vodnú elektráreň na svete. Medzi ďalšie opatrenia patrilo zvyšovanie dotácií do  poľnohospodárstva, určovanie minimálnych cien poľnohospodárskych produktov, nátlak na zamestnávateľov, aby zvyšovali mzdy a podobne. Veľká hospodárska kríza mala za následok posilnenie a rozšírenie fašistickej ideológie v rámci Európy.

Kríza osemdesiatych rokov 20. storočia

Krízu osemdesiatych rokov 20. storočia odštartoval dramatický opakujúci sa cyklus rastu a poklesu kurzu dolára. Začiatkom osemdesiatych rokov Spojené štáty americké zvýšili úrokové miery a znížili daňové sadzby čo malo za následok výrazné posilnenie dolára. Avšak ťažkosti v kontinentálnej Európe, politické nepokoje a zadlženosť v latinsko-amerických krajinách viedli  investorov k tomu, že začali vo veľkom investovať do dolára.

Už v roku 1985 bolo mnoho ekonómov presvedčených o tom, že dolár je značne nadhodnotený a v dôsledku toho začali špekulovať pri investíciách do kurzu dolára. Avšak vysoké úrokové miery v USA obmedzili investície a znížili agregátne výdavky, čo malo za následok zvýšenie nezamestnanosti a výrazné spomalenie ekonomiky. Vysoké dolárové úroky taktiež viedli k tomu, že krajinám sa zvýšilo bremeno dlhovej služby, čo viedlo k medzinárodnej kríze zadlženosti (Samuelson, Nordhaus, 2000).

Mexická kríza 1982

Mexická kríza vypukla v roku 1982, kedy mexická vláda stratila všetky devízové rezervy a nemala prostriedky na splácanie mexického zahraničného dlhu. V rámci tejto krízy sa musel angažovať Medzinárodný menový fond, ktorý Mexiku poskytol finančné prostriedky vo výške 3,84 mld. USD vo forme preklenovacieho úveru. Poskytnutie tohto úveru bolo však podmienené prísnymi úspornými opatreniami vo výdavkovej časti mexického štátneho rozpočtu. Mexická vláda priala ozdravný program, ktorého plnenie však vyvolalo značnú nespokojnosť obyvateľstva. V dôsledku obmedzenia výdavkov došlo k zastaveniu rastu ekonomiky a tiež k zvýšeniu nezamestnanosti v rámci Mexika.

Brazílska kríza 1999

Brazílska kríza vypukla v roku 1999. Brazílska vláda z obavy pred vypuknutím finančnej krízy pristúpila k devalvácii brazílskej národnej meny. Nakoľko brazílska ekonomika patrila k najväčším ekonomikám Latinskej Ameriky bola obava, že by sa táto kríza mohla preniesť aj na ostatné krajiny. Už od začiatku 90. rokov sa Brazília potýkala s výrazným inflačným rastom, ktorý v niektorých rokoch dosahoval až 2.000%.

Je predpoklad, že ak by brazílska vláda nepristúpila k devalvácii meny, táto mena by vplyvom inflačných tlakov oslabila oveľa výraznejšie. Brazílska vláda požiadala Medzinárodný menový fond o pomoc, aby uvedenú situáciu mohla zvládnuť a aby nestrhla do recesie aj ostatné krajiny Latinskej Ameriky.

Argentínska kríza 2002

Argentínska kríza začala v 90. rokoch minulého storočia a v niekoľkých fázach zasiahla Argentínu. Kríza vyvrcholila v roku 2002, kedy sa v krajine úplne zrútil menový kurz. V krajine nastala úplná platobná neschopnosť čo sa týka zahraničnej, ale aj domácej úverovej oblasti. V krajine poklesol štvornásobne HDP a nezamestnanosť predstavovala 17%. Argentínska vláda nakoniec pristúpila k devalvácii meny a k zmrazeniu úspor argentínskych občanov, čo v spolupráci s pôžičkou od Medzinárodného menového fondu prispelo k obnove ekonomickej situácii v krajine.

Ázijská kríza 1997

Ázijská kríza zasiahla najmä Thajsko, Južnú Kóreu a Indonéziu. V roku 1997 špekulatívny kapitál v Thajsku spôsobil, že napriek intervenciám centrálnej banky došlo k deficitu platobnej bilancie a následne centrálna banka bola nútená zmeniť dovtedy fixný devízový režim na voľný devízový režim, čo spôsobilo zhoršenie platobnej schopnosti jednotlivých spoločností a chaos v celej thajskej ekonomike. K prehĺbeniu krízy prispel aj nezáujem centrálnej vlády o riešenia danej situácie. Z dôvodu prepojenosti thajskej ekonomiky na ekonomiku Južnej Kórei a Indonézie zasiahla táto ekonomická kríza aj tieto krajiny.

Ruská kríza 1998

Po páde socializmu a rozpade Sovietskeho zväzu nastal v Rusku čas na prechod od plánovanej k trhovej ekonomike. Tento prechod bol však sprevádzaný  množstvom negatívnych javov (korupcia, nesprávne politické rozhodnutia, nedostatočná vymožiteľnosť práva a rozmach mafie). Všetky tieto javy mali za príčinu neustále rastúci deficit ruského štátneho rozpočtu, čo malo za následok neustále zvyšovanie štátneho dlhu.

Medzi jednotlivými ruskými spoločnosťami sa začalo vo zvýšenej miere uplatňovať barterové obchodovanie. Štát na svoju prevádzku vydával štátne cenné papiere a ponúkal ich za vysoké úrokové sadzby, ktoré však nedokázal následne splácať. Zároveň v dôsledku uvedených skutočností bol daňový systém v rámci Ruskej federácie na veľmi nízkej funkčnej úrovni. Do krajiny vstupoval prevažne špekulatívny kapitál a ostatný zahraničný kapitál bol prevažne len krátkodobého charakteru.

Nedostatok kapitálu spôsoboval obmedzenie poskytovania bankových úverov. Všetky tieto aspekty spôsobili, že vláda, štátne podniky a aj časť súkromných podnikov prestali vyplácať mzdy svojim zamestnancom a zároveň splácať svoje dlhy. Ďalším negatívnym javom, ktorý prispel k danej situácii bol aj prudký pokles ceny ropy, ktorá sa dostala na svoje desaťročné minimum. Táto kríza vyvrcholila v roku 1998 (Kotlebová, 2006).

DOT.com bublina 2000

Rozvoj technológií a hlavne rýchly rozvoj internetu spôsobili to, že v USA začalo koncom minulého storočia vznikať množstvo spoločností, ktoré sa zaoberali vývojom v týchto oblastiach. Tieto spoločnosti často prinášali inovácie v rámci tohoto dynamicky sa rozvíjajúceho trhu, čo spôsobilo rýchli nárast ich akcií.

Rýchly nárast a vidina vysokých ziskov z takýchto akcií spôsobili, že sa výrazne zvýšili investície do tohto odvetvia. Tento nárast vyvrcholil v roku 2000, keď ponuka akcií bola zrazu podstatne
vyššia ako dopyt po týchto akciách. Nakoľko tento druh akciového trhu bol značne nadhodnotený, došlo v uvedenom roku k spľasnutiu tejto technologickej bubliny. Nastal výrazný pokles cien akcií, čo malo negatívny vplyv na investície nielen finančných inštitúcií, ale aj samotných obyvateľov. Spolu s teroristickými útokmi, ktoré nastali v roku 2001, tento vývoj mal veľmi negatívny dosah na podnikateľské prostredie a ekonomický rast v rámci USA. Federálny rezervný systém na to reagoval znižovaním kľúčovej úrokovej sadzby, ktorá postupne klesla zo 6,25% na 1%, čo malo za následok stimuláciu rastu HDP a vymanenie sa z tejto ekonomickej krízy (Kotlebová, Chovancová, 2010).

Novodobá finančná kríza 2008

Novodobá finančná kríza začala v roku 2008 v Spojených štátoch amerických a je možné ju nazvať aj ako určitý medzník v doterajších ekonomických krízach. Táto kríza poukázala na to, že súčasný kapitalizmus sa neocitol iba v štandardnej kríze ekonomického cyklu, ale aj v kríze celého systému. Túto krízu nespôsobilo len zlyhanie bánk, ale aj zlyhanie samotného ekonomického systému a hlavne reakcie tohto ekonomického systému na túto krízu. Ako už bolo spomínané, táto kríza vznikla ako finančná kríza v USA , následne však prerástla do krízy hospodárskej, nabrala na sile a stala sa globálnou ekonomickou krízou.

Medzi hlavné príčiny tejto krízy patrí vznik toxických aktív, ktorých vznik umožnila demonetizácia, deregulácia a homogenizácia finančných trhov a globalizácia svetovej ekonomiky (Jahnátek, 2010).

Samotnú krízu odštartoval koncom roka 2007 krach hedgeových fondov investičnej banky Bear Stearns. Následne sa začali prejavovať problémy aj v ďalších finančných domoch v rámci USA, ktoré sa však vláda USA nespočetnými pokusmi snažila zastaviť. Prvopočiatkom vzniku tejto krízy bola politika Billa Clintona, ktorá sľubovala každému Američanovi vlastnú nehnuteľnosť. Jednotlivé finančné inštitúcie sa predháňali v poskytovaní lacných hypotekárnych úverov, ktoré by napomohli naplniť sen o vlastnom bývaní. Dopyt po nehnuteľnostiach spojený s lacnými hypotekárnymi úvermi spôsobil rast cien jednotlivých nehnuteľností, ktoré boli zárukou za takto poskytnuté hypotekárne financovanie. Banky začali takéto hypotekárne financovanie poskytovať aj nízkobonitným klientom, ktorí si dovtedy nemohli dovoliť vlastné bývanie a žili v prenájmoch.

Banky tieto úvery okrem nehnuteľností istili aj finančnými derivátmi, ktorých úlohou bolo zabezpečiť tieto pôžičky voči riziku. Tieto deriváty sa však neskôr stali špekulatívnym nástrojom. Vedľa seba sa vytvárali dve bubliny, jedna bublina na realitnom trhu, ktorá predstavovala neprimeraný rast cien nehnuteľností a druhou bublinou bola obrovská úverová bublina. V roku 2004 začal Federálny rezervný systém zvyšovať kľúčové úrokové sadzby, čo malo za následok nárast splátok hypotekárnych úverov. To spôsobilo, že dlžníci prestali kvôli vyšším splátkam splácať tieto hypotekárne úvery a začalo dochádzať k nútenému predaju ich nehnuteľností (Belás, Demjan, 2009).

Z tohto dôvodu došlo k poklesu cien nehnuteľností, jednotlivé hypotekárne úvery nemali dostatočné realitné krytie a banky začali mať značné problémy. Z dôvodu globalizácie sa na tomto financovaní okrem amerických bánk podieľali aj mnohé európske banky, ktoré začali mať taktiež finančné problémy. Americká vláda ako reakciu na tieto problémy začala z peňazí daňovníkov odkupovať nelikvidné cenné papiere, ktoré boli kryté hypotékami a taktiež z peňazí daňových poplatníkov poskytla bankám značný kapitál, aby tieto znovu obnovili pohyb peňazí na finančnom trhu.

Viac sa o hospodárskej kríze v rokoch 2008 – 2014 dočítate v článku Prognózy vývoja finančnej krízy.

Európske vlády sa tiež rozhodli znárodňovať krachujúce banky a zachraňovať celý finančný trh tým, že doňho nalievali peniaze svojich daňovníkov. Jednotlivé centrálne banky sa znížením kľúčových úrokových sadzieb pokúsili taktiež naštartovať finančný trh a tým sa snažili dostať finančné prostriedky do obehu. Okrem toho jednotlivé vlády použili ďalšie zdroje na zvýšenie podpory zamestnanosti vo vybraných odvetviach rôznymi dotáciami v rámci týchto odvetví (šrotovné).

Všetky tieto opatrenia mali mať za úlohu obnovenie tokov peňazí a oživenie finančného trhu (Medveď, 2010).

Uvedenými opatreniami sa jednotlivým vládam podarilo s časti túto krízu zažehnať, avšak mnoho ekonómov poukazuje na to, že týmito miliardovými záchrannými balíčkami iba túto finančnú krízu zakonzervovali a konečné vyriešenie tejto krízy posunuli do budúcnosti.

Podľa niektorých ekonómov je nevyhnutné pristúpiť k prísnejšej regulácii bankového sektora. Ako uvádzajú Tkáčová a kol. „Regulácia bankového sektora prináša pre banky dodatočné náklady, ktoré výrazne ovplyvňujú ziskovosť bánk, avšak v záujme budúceho rastu a stability je nutné ju akceptovať.“ (Tkáčová a kol., 2009).

Naopak iní ekonómovia a hlavne politici poukazujú na to, že uvedená kríza bola zažehnaná a ako dôkaz predkladajú súčasný ekonomický rast. Až samotný čas ukáže, ktoré z týchto tvrdení je správne.

Samotnú túto krízu charakterizoval nárast nezamestnanosti, prehĺbenie chudoby a pokles HDP takmer vo všetkých krajinách na svete. Príčinou krízy bolo podľa niektorých ekonómov nezodpovedná ekonomická politika a tiež prehlbovanie rodových nerovností a snaha o ich umelé vyrovnávanie. Samotná kríza však bola aj o šanci na to, aby jednotliví politici prehodnotili svoje tradičné spôsoby konania (Debrecéniová a kol., 2009).

Ekonomická kríza 2020 – pandémia COVID-19

Pandémia COVID-19 významne narušila spotrebiteľské výdavky, priemyselnú produkciu, investície, obchod, kapitálové toky a dodávateľský reťazec. Pre minimalizáciu hospodárskych škôd a rýchle a stabilné zotavenie ekonomiky bude nevyhnutné, aby členské štáty EÚ prijali mnohé účinné opatrenia ktoré prinesúe udržateľný a inkluzívny rast ekonomiky.

Pokiaľ bude mať pandémia vážnejšie efekty a bude trvať dlhšie, ako sa očakávalo, spôsobí to kolaps a prispeje k oveľa väčšiemu prepadu HDP. Hrozí, že kríza povedie k vážnemu narušeniu jednotného trhu a vzniku pretrvávajúcich hospodárskych, finančných a sociálnych problémov.

Spotrebiteľské ceny by mohli v priebehu tohto a nasledujúceho roka klesnúť, aj z dôvodu výkyvov ceny ropy (prudký rast pred vypuknutím pandémie, pád až na dno v dobe pandémie a očakávaný ďalší výrazný nárast).

Členské štáty Európskej únie vo svojich rozpočtoch vyčlenili obrovské a neočakávané čiastky, určené na zamedzenie hospodárskych škôd spôsobených pandémiou. V dôsledku toho sa dá očakávať, že celkový schodok verejných financií v eurozóne a EÚ skokovo narastie.

Vo svetle nových udalostí, hlavne ak ide o šírenie koronavírusu, to vyzerá tak, že nielen ekonomika na Slovensku, ale aj iné ekonomiky iných vyspelých krajín, čaká ekonomická recesia. Národná banka Slovenska (NBS) varuje, že slovenská ekonomika sa môže prepadnúť až o desať percent. Očakáva sa taktiež výrazný nárast nezamestnanosti. Vláda SR prijala niekoľko nových prísnejších opatrení pre zmiernenie šírenia pandémie.

Predpovedaná globálna recesia roku 2020 sa naplnila a jej spúšťačom bola pravdepodobne pandémia koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Rok 2020 je dátumom, keď pád ekonomiky opäť naštartuje hlbokú recesiu.

• The Independent: Ďalšia globálna finančná kríza zasiahne v roku 2020, varuje investičná banka JPMorgan – vyvolaná automatizovanými obchodnými systémami.
• Forbes: 20. roky môžu byť najhoršou dekádou v histórii USA – vyvolané nákazou z globálnej úverovej krízy.
• Mark Zandi, hlavný ekonóm agentúry Moodys Analytics, uviedol, že 2020 je skutočný inflexný bod.
• Nouriel Roubini, profesor na Stern School of NYU, hlavný ekonóm pre medzinárodné záležitosti v Bielom dome počas Clintonovej administratívy, (pracoval aj pre MMF, Federálny rezervný systém USA a Svetovú banku) predpovedá, že súčasná globálna expanzia bude pravdepodobne pokračovať aj v budúcom roku 2021, upozorňuje však, že všetky indikátory ukazujú na globálnu recesiu v roku 2020. Poukazuje na to, že globálne stimulačné balíčky sa končia, že sa blíži inflácia, že obchodné spory vytvoria brzdu pre ekonomiky a že úrokové sadzby sú teraz na vzostupnej trajektórii.

Vrtuľníkové peniaze

Vrtuľníkové peniaze predstavujú expanzívnu fiškálnu politiku, ktorá je financovaná zvýšením peňažnej zásoby v ekonomike. Vrtuľníkové peniaze predstavujú ekonomický model, pri ktorom centrálne banky distribuujú (rozdávajú) peniaze priamo fyzickým osobám (ľuďom). Cieľom vrtuľníkových peňazí je oživiť hospodárstvo, ktoré sa rúti do ekonomickej krízy, alebo sa v nej už nachádza.